Najbežnejším opatrením je obmedziť fajčiarom priestory, kde môžu fajčiť. V niektorých krajinách Európy je zákaz fajčiť napríklad aj v reštauráciách a podnikoch. Aj u nás sa ozývajú hlasy, ktoré by privítali takéto opatrenia. Fajčiari predsa arogantne fajčia v reštaurácii, kde sa slušný človek chce najesť, alebo v kaviarni, kde by si rád vychutnal šálku kávy. Dokonca si zapália priamo na zastávke autobusu, aj keď je to už zakázané. Pritom na liečenie chorôb spôsobených fajčením vynakladá naše zdravotníctvo obrovské množstvo prostriedkov ročne. Mal by sa prijať zákaz fajčiť na všetkých verejných priestranstvách. A fajčiarom pomôcť prestať fajčiť. Tak to znie rozumne.
Čo ma najviac zaráža na všetkých tých polemikách o fajčiaroch je rozdeľovanie. Tu končí rozumnosť. My a oni. My len tak čakáme na autobus a oni si tu arogantne fajčia! Veď nám ničia zdravie! Mali by s nimi niečo robiť!
Ostáva otázka kto a ako by mal s nimi niečo robiť. Vláda, polícia, armáda, domobrana? V súčasnosti je fajčenie na mieste, kde je to zakázané považované za priestupok. Ako dlho bude trvať, kým sa stane trestným činom? Viem si predstaviť ako by asi dopadol výskum verejnej mienky na túto tému. Alebo ešte lepšia otázka. Na čo sa zameriame potom? Už nič iné nie je nášmu zdraviu škodlivé? Čo takto mastné jedlá? Zakážeme slaninu? Alebo na ňu nalepíme nálepky, že slanina môže zabíjať? No a čo takto autá? Ročne zabijú množstvo ľudí. Dáme do každej reklamy varovanie? Dokedy by som mohol pokračovať? Dlho. Okolo nás existuje veľmi veľa vecí, ktoré škodia nášmu zdraviu. Od fajčenia, pitia alkoholu cez jedenie vysmážaných jedál, potravín s emulgátormi až k vysedávaniu pred televízorom alebo počítačom.
Neodsúvajme ľudí na druhú koľaj tak, že im dáme nálepku „fajčiari“ a pošleme ich niekam preč. Najprv porozmýšľajme nad svojou životosprávou. Či nám viac škodí náš obed z rýchleho občerstvenia, alebo cigareta, ktorú niekto fajčí vedľa nás na zastávke. Je smiešne obviňovať iných z ničenia nášho zdravia, keď to robíme aj sami.
Fajčiari sú ľudia ako my. Vyzerajú tak isto a dokonca majú aj také isté pocity. Nerobme z nich odľudov, „zlo“, ktoré nám otravuje a skracuje život. Ešte nikdy v histórii sa delenie ľudí na skupiny s inými právami neskončilo dobre. Poučme sa.
